Ako Cetelem porušuje zákon a zarába (+ návod, ako zato firmu zažalovať)

Autor: Adam Valček | 5.9.2015 o 2:30 | Karma článku: 10,97 | Prečítané:  11247x

Pôžičková firma Cetelem účtuje dlžníkom náklady na vymáhanie pohľadávok v neexistujúcej výške, súdy jej to už viackrát vyčítali.

Už vyše roka nie som v očiach pôžičkovej firmy Cetelem vzorným dlžníkom, neplatím načas a omeškané splátky doplácam aj mesiac či dva po termíne.

Zväčša mi príde upomienka e-mailom, inokedy mi zas ktosi zavolá a prísnym hlasom ma upozorní, že už by som naozaj mal zaplatiť.

Cetelem má teda so mnou viac starostí ako s dlžníkom, ktorý firme spláca pravidelne a včas. Napríklad musí zaplatiť ľudí, ktorí nás upomínajú, musí mať softvér, ktorí eviduje nedoplatky, musí platiť aj za telefón či internet.

Má teda právo na to, aby som firme tieto náklady zaplatil (náklady na vymáhanie pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Môže si účtovať skutočné náklady, nie paušál

Ibaže pôžičkové firmy si nemôžu povedať, že namiesto skutočne vynaložených nákladov budú od dlžníkov – spotrebiteľov vymáhať paušálnu pokutu.

Takáto paušálna pokuta totiž umožňuje pôžičkovým firmám zvyšovať celý dlh o neexistujúce náklady.

Napríklad Krajský súd v Prešove hovorí, že „paušálna náhrada [nákladov na vymáhanie, pozn. autora] umožňuje navršovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121 ods. 3 v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému pravidlu [vymáhanie iba skutočných nákladov, pozn. autora].

Inak povedané, veriteľ má pravo žiadať, aby ste mu zaplatili napríklad poštovné, náklady na internet, telefón či zamestnanca, no nemôže nahradiť prácne počítanie skutočných nákladov paušálnou pokutou.

V Ceteleme bez pravidiel

Cetelem postupuje presne tak, ako by nemal: keď meškáte so splátkou, zvýši ju o „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v rôznej výške. Od pár eur, do 35 eur.

V tom lepšom prípade do upomienky napíše, aká je výška nákladov, v tom horšom zmieni iba to, aká je celá dlžná suma už s príslušenstvom.

sadzobníku poplatkov, ani v obchodných podmienkach firma nepíše, od čoho závisí, kedy to bude 7 eur a kedy 35 eur. Odpozoroval som, že „náklady na vymáhanie pohľadávky“ boli nízke, keď som meškal iba párkrát.

Keď sa to stalo pravidlom, sú razom vyššie: teraz mi Cetelem poslal upomienku, aby som zaplatil omeškanú splátku 48 eur a ďalších 35 eur k tomu ako náklady na vymáhanie pohľadávky.

S vymáhaním pritom majú rovnaké náklady ako inokedy: jeden automaticky vytvorený e-mail, teda musia platiť internet, počítače, softvér a človeka, ktorý to celé spravuje.

Z toho všetkého sa mi zdá, že Cetelem v skutočnosti náklady na vymáhanie pohľadávok používa ako pokutu za omeškanie, ktorá rastie úmerne tomu, ako často neplatíte. Vyzerá to presne tak, ako to vyzerať nemá.

Na vrátenie peňazí nevidia dôvod

Keď som Cetelemu napísal, že im zaplatím skutočne vynaložené náklady na vymáhanie pohľadávok a teda nech mi ich rozpočítajú, odpoveď neprišla.

[Uplatňované náklady, pozn. autora] pokrývajú náklady, ktoré veriteľ vynakladá v rámci mimosúdneho vymáhania, t.j. poštovné, telekomunikačné poplatky a personálne náklady, ktoré reálne predstavujú náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky,“ odpovedal mi 31. októbra 2014 vedúci oddelenia vymáhania pohľadávok Dušan Bernáth.

V tom čase som spoločnosti Cetelem adresoval výzvu pred podaním žaloby, aby mi dobrovoľne vrátila zhruba 211 eur, čo bol súčet všetkých paušálnych nákladov na vymáhanie pohľadávok, ktoré som dovtedy zaplatil.

Cetelem, ktorý patrí francúzskej bankovej skupine BNP Paribas, odmietol. A to napriek tomu, že už viacero súdov vyčítalo firme spôsob účtovania nákladov na vymáhanie a pôžičková firma sa proti rozsudkom neodvolala:

Okresný súd Liptovský Mikuláš (5C/130/2014 z 27. mája 2014), keď Cetelem všeobecne tvrdil, že paušálny poplatok pokrýva náklady na internet, telefóny a ľudí:

„[Cetelem] neuniesol ani dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky a rovnako nepreukázal ani ich prípadnú výšku. [To] bráni súdu posúdiť, či prípadné náklady spojené s uplatnením pohľadávky boli vynaložené v súlade so zásadou účelnosti.“

Okresný súd Považská Bystrica (8C/256/2013 z 31. marca 2014):

„Súd nepopiera, že [Cetelem] má v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na účelne vynaložené náklady súvisiace s uplatnením jeho pohľadávky voči [dlžníkovi], avšak nemôže sa stotožniť so spôsobom, akým si navrhovateľ náklady vypočítal a následne uplatnil.

Je neprípustné, aby [Cetelem] vyčíslil paušálne náklady pomernou sumou pripadajúcou na každého jedného klienta, ktorý je v omeškaní. Žiaden zákon síce takýto postup vyslovene nezakazuje, ale pokiaľ by súd pripustil takýto postup pri určovaní príslušenstva, spotrebitelia, ktorí sa dostali do omeškania so zaplatením jednej splátky a po doručení upomienky ju okamžite dodatočne uhradili, by doplácali na spotrebiteľov, ktorí nič neplatia a upomienky sa im doručujú opakovane, prípadne sú dokonca i osobne navštevovaní zamestnancami veriteľa za účelom ich presviedčania, aby začali platiť.

Podľa názoru súdu, [Cetelemom] požadované náklady sú nepreukazné, navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože náklady, ktoré mu vznikli konkrétne voči odporcovi vôbec nešpecifikoval, súdu predložil len ich všeobecný výpočet, ktorý je ako taký nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, súd preto v tejto časti jeho návrh zamietol.“

Okresný súd Partizánske (5C/110/2013 z 5. decembra 2013):

„Tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú vymáhané jednostranne zo strany [Cetelemu] ako poskytovateľa úveru, nie sú obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ale vychádzajú len jednostranne zo [...] všeobecných obchodných podmienok bez uvedenia ich výšky [...].“

Okresný súd Piešťany (5C/136/2012 z 28. apríla 2014):

„[Cetelem] síce predložil súdu rozpis uplatnených nákladov, v zmysle ktorého by malo ísť o poštovné náklady, telekomunikačné služby, mzdové náklady a ostatné režijné náklady (kancelárske potreby, odpisy IT a zariadení, software), avšak žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť a účelnosť ich vynaloženia, v dôsledku čoho toto plnenie nie je možné [Cetelemu] priznať.“

Okresný súd Piešťany (5C/256/2016 z 19. júna 2014):

„Rovnako súd považoval za nedôvodný nárok navrhovateľa na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky uplatnené ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, ktoré sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.

Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť a účelnosť ich vynaloženia, a preto, odhliadnuc od iných dôvodov, nemohol súd toto plnenie priznať. Súd dodáva, že hoci oprávnenie účtovať si popri poplatkoch aj náklady spojené s externým vymáhaním pohľadávky vyplývalo pre navrhovateľa [Všeobecných úverových podmienok], toto dojednanie nemožno považovať za dostatočne jasné a určité, keďže neobsahovalo bližšiu špecifikáciu týchto nákladov, a to ani odkazom na iný dokument, v ktorom by boli upravené podmienky ich uplatnenia, uvedeného zmluvného dojednania.“

Čo urobí NBS?

Zaujímavé bude sledovať, ako sa Cetelem a jemu podobné spoločnosti budú chovať v budúcnosti. Pretože od 1. septembra 2015 musia byť pôžičkové (nebankové) spoločnosti licencované Národnou bankou Slovenska (Cetelem už licenciu má).

Zákon hovorí, že o licenciu prídu, keď „opakovane alebo závažne porušujú povinnosti ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.“ Môže ísť napríklad o porušovanie povinnosti nedávať do zmlúv podmienky, ktoré sú neprijateľné.

A tiež sa treba nechať prekvapiť, čo všetko bude s pôžičkovými firmami robiť Národná banka Slovenska, ktorá má právomoc zakázať im používať v zmluvách podmienky, ktoré súdy považujú za neprijateľné.

Krátky návod: ako sa brániť

Cetelem bol vlani podľa TOP TREND vo finančníctve treťou najväčšou pôžičkovou firmou, hoci počet klientov nezverejňuje, dá sa očakávať, že ich nebude málo.

Spoločnosť je z pohľadu poskytnutých úverov zhruba polovičná oproti trhovej jednotke Consumer Finance Holding (Quatro, Triangel a pod.), ktorý mal vlani podľa výročnej správy 495-tisíc aktívnych klientov.

Keďže nepravidelné splácanie pôžičiek je na Slovensku pomerne bežné (tu a tu), predpokladám, že popísanú skúsenosť s Cetelemom bude mať viacero klientov. Pripájam preto krátky návod, ako sa pokúsiť získať naspäť peniaze, ktoré firme cez „náklady na vymáhanie“ neprávom zaplatili.

1. Výpis pohybov na úvere

Telefonicky si treba požiadať o výpis z úverového účtu. Cetelem si za to účtuje poplatok, napríklad v prípade výpisu z kartového účtu (revolvingový úver) si účtuje 10 eur. Na call-centre treba dôrazne povedať, že žiadate o prehľad pohybov na úverovom účte, nie o predpis splátok. Mne totiž najprv poslali predpis splátok (splátkový kalendár), na ktorom nie je zaznamenané zvyšovanie dlhu o náklady na vymáhanie pohľadávky.

2. Výzva na vydanie peňazí

Pred podaním žaloby treba pôžičkovej firme adresovať písomnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vyzerá asi takto. Treba v nej napísať, čo a prečo žiadate vrátiť, a spresniť, kedy mali byť zaúčtované neoprávnené náklady (to zistíte z výpisu z úverového účtu). Poslať ju treba písomne na adresu spoločnosti, najlepšie s doručenkou.

3. Podať žalobu

Cetelem (a pravdepodobne aj ostatné pôžičkové spoločnosti, ktoré postupujú podobne) vám asi odpíšu, že peniaze dobrovoľne nevrátia.

V takom prípade treba podať žalobu na súd spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Treba priložiť výpis z úverového účtu, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj odpoveď Cetelemu.

V žalobe treba spísať, čo a prečo žiadate vrátiť (na webe je kopa návodov na spísanie jednoduchej žaloby). Priložiť treba aj návrh na vydanie platobného rozkazu. Keď bude súd považovať tvrdenia za dostatočne osvedčené, vydá platobný rozkaz. Pôžičková firma voči nemu môže podať odpor, v takom prípade bude súd rozhodovať rozsudkom a na ten budete čakať mesiace.

Žalobu môžete podať na súd, v ktorom má sídlo pôžičková firma, no aj na súde v mieste vášho bydliska. Súdny poplatok neplatíte, keďže spotrebitelia domáhajúci sa svojich práv sú od poplatkov oslobodení.

Keď sú podlžnosti voči pôžičkovej firme také veľké, že už dlžníka ona sama zažalovala, namiesto žaloby treba súdu poslať vyjadrenie, že časť peňazí, ktoré dlžník pôžičkovej firme zaplatil, si nechala neoprávnene. Súdy môžu o tom rozhodovať aj bez návrhu, no je lepšie ich na to upozorniť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?