Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti

Autor: Adam Valček | 30.4.2018 o 9:42 | (upravené 27.3.2019 o 14:52) Karma článku: 9,39 | Prečítané:  4874x

Dopravný podnik predal pohľadávky za stotinu ich nominálnej hodnoty. Predávali sa aj mladé a cennejšie pohľadávky. Mestská firma sa dobrovoľne vzdala súdnych poplatok za desaťtisíce eur. Obchod stopol exekučnú amnestiu pokút.

Vďaka mestským poslancom Lucii Štasselovej a Jánovi Mrvovi vo štvrtok 26. apríla mestské zastupiteľstvo v Bratislave jednohlasne schválilo, že hlavný kontrolór preverí predaj pohľadávok z pokút voči cestujúcim v Dopravnom podniku Bratislava (DPB). V decembri ich kúpila spoločnosť Platiť sa oplatí.

Hlavný kontrolór preverí zákonnosť, účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť predaja. Prinášam preto niekoľko ďalších informácií, ktoré prehlbujú pochybnosti o výhodnosti celého predaja pre hlavné mesto.

Toto sú oni: víťazovi nechali peniaze navyše, inde predávajú drahšie, na predaj nebolo treba súhlas mesta, za stotinu predali aj mladé a cenné pohľadávky, robia nezákonné tajnosti o súťaží, zabránili exekučnej amnestii (blog je dlhý, po kliknutí na zistenie sa presuniete na konkrétnu časť blogu).

Čo sme už vedeli

  • DPB predal 127 019 pohľadávok voči cestujúcim z pokút v súhrnnej hodnote 7 256 563,11 eur za 102 500 eur, čo je 81 centov za každú pohľadávku. Kupcom je inkasná spoločnosť Platiť sa oplatí.
  • Kupca vzišiel z obchodnej verejnej súťaže, ktorú DPB vyhlásil 6. novembra 2017. Zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná 20. decembra 2017 a Platiť sa oplatí v apríli 2018 rozposlala dlžníkom prvé výzvy na zaplatenie.
  • Pre záujemcov je kľúčová právna analýza pohľadávok, DPB im preto umožnil nahliadnuť do takzvanej data room. V nej boli uložené zoznamy dlžníkov s podrobnosťami o pohľadávkach a dokumenty, ktoré preukazujú ich oprávnenosť (môže ísť o správu revízora, žalobu, výzva na plnenie, platobný rozkaz, rozsudok a pod.). Data room bola cez súťaž zriadená v priestoroch firmy Platiť sa oplatí, neskoršieho víťaza súťaže. Konkurenti do nej mohli nahliadať najviac na osem hodín počas 15 dní, termín si museli dopredu dohodnúť.

Čo sa medzičasom ukázalo

  • DPB slovami hovorkyne Adriany Wolfovej pre denník SME tvrdí, že sa predávali „nedobytné pohľadávky od roku 2006, čo sa odzrkadlilo aj na záujme potencionálnych kupcov a kúpnej cene“. Do súťaže sa zapojili dve spoločnosti.
  • Hlavný kontrolór hlavného mesta Peter Šinály pre denník SME povedal, že by bola katastrofa, ak by v predávanom balíku bol akýkoľvek objem pohľadávok z roku 2014 a mladších, a takýto balík sa predával za 100-tisíc eur.
  • DPB slovami hovorkyne Adriany Wolfovej pre Rádio Aktual potvrdil, že pohľadávky doteraz predával sedemkrát a „tento proces funguje od mája 2017, kedy bola vyhlásená prvá súťaž“.
  • Mestský poslanec Ján Budaj pre Rádio Aktual povedal, že nerozumie, prečo pohľadávky neboli pretriedené, „pretože desaťročné nedobytné pohľadávky mali byť škrtnuté, lebo ich nemá význam miešať s pohľadávkami starými niekoľko rokov“.

Víťazovi nechali peniaze navyše

DPB dostal za každú pohľadávku v priemere 0,81 eura. Za túto cenu sa vzdal pohľadávok s príslušenstvom a „spolu s právami s nimi spojenými“. DPB si teda ani len nevypýtal späť peniaze, ktoré za vyše desať rokov do vymáhania pohľadávok vrazila, dodnes ide o milióny eur.

Konkrétny prípad: DPB platil advokátovi Vladimírovi Kánovi 33-tisíc eur mesačne ako preddavok na súdne poplatky a poštovné v súvislosti s vymáhaním pokút. Kán z týchto peňazí v mene DPB platil napríklad súdny poplatok 16,50 eura za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poplatok má nakoniec zaplatiť dlžník, od ktorého sa pokuta vymáha. Potom by si DPB a advokát preddavok zúčtovali.

Platiť sa oplatí kúpila od DPB za 0,81 eura aj tento zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura. Platiť sa oplatí môže v niektorých prípadoch [1] stiahnuť zo súdov podané žaloby a súdy jej vyplatia tento poplatok v zníženej výške, dostane naspäť 9,80 eura. Ak by to firma urobila len v 10-tisíc prípadoch, získa 98-tisíc eur, väčšinu kúpnej ceny pohľadávok.

Predstavte si čarovnú škatuľu, do ktorej vhodíte 20 eur, zospodu z nej vypadne osem eur, o ktoré definitívne prídete. Zostane tam 12 eur, ktoré si môžete vybrať. Predali by ste túto škatuľu za 17 centov?

DPB sa môže brániť, že podmienka, nech mu kupca preplatí tieto zaplatené súdne poplatky, by odradila záujemcov od súťaže. Či je táto obava opodstatnená, nevieme, pretože DPB sa o takýto predaj ani nepokúsil.

Navyše, môžeme porovnávať. V roku 2011 Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) predával pohľadávky z pokút voči cestujúcim, tiež za jedno percento z ich nominálnej hodnoty. Ale, v zmluve sa uvádza, že „v prípade pohľadávok, u ktorých DPMK vynaložil sumu 16,60 eura na úhradu súdneho poplatku, zaplatí kupca odplatu 1 percento z nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky a 16,60 eura“.

K 31. júlu 2017 si DPB na súdoch vymáhal 11,7 milióna eur ako nezaplatené pokuty a náhradu súdnych poplatkov (koľko z balíka tvoria iba súdne poplatky, nie je známe). Ďalších 8,7 milióna eur si na súdoch vymáhal ako náhradu trov právneho zastúpenia. Vyplýva to zo zmluvy, ktorou DPB ukončil spoluprácu s advokátom Vladimírom Kánom.

Ako predávali inde

Aktualizoval som prehľad predajov pohľadávok z pokút voči cestujúcim o dva české dopravné podniky, ktoré zverejnili v tamojšom registri zmlúv dostatok informácií na porovnanie.

Aj po aktualizácii platí, že odplata 1,41 percenta nominálnej hodnoty, za ktorú nakupovala Platiť sa oplatí, je najnižšia. Napríklad Dopravní podnik měst Mostu a Litvínova predával v septembri 2016 pohľadávky z rokov 2014 a 2015 (teda aj dvojročné) za 3,60 percenta nominálnej hodnoty.

Na podrobnosti o predaji pohľadávok Dopravným podnikom mesta Košice čakám, zverejním ich v niektorom z ďalších blogov.

Kliknite - tabuľka sa zväčší.Kliknite - tabuľka sa zväčší.

Súhlas mesta netreba

Na predaj 127-tisíc pohľadávok za 7,3 milióna eur nebolo treba súhlas Magistrátu hl. mesta Bratislavy, resp. miestneho zastupiteľstva, vyplýva to zo stanov DPB z 10. augusta 2015. Kľúčové totiž je, že tento majetok mal trhovú hodnotu 103-tisíc eur. Akcionár podľa stanov schvaľuje „scudzenie majetku spoločnosti, ktorého trhová cena presahuje sumu 200-tisíc eur v jednotlivom prípade“.

Aj mladé a cenné pohľadávky

DPB informoval, že firme Platiť sa oplatí predal všetky pohľadávky z pokút od roku 2006. Vo zverejnených účtovných výkazoch za rok 2017 priznáva, že takto „odpredala celkové portfólio pohľadávok za pokuty pri nedodržaní tarifných podmienok“.

Nie je oficiálne známe, kedy vznikli najmladšie predávané pohľadávky, dá sa to však vyvodiť z verejne dostupných informácií. Platiť sa oplatí pravdepodobne kúpila pohľadávky od roku 2006 do 30. júna 2016, teda aj mladé dvojročné pohľadávky. Potvrdzuje to zvyšných šesť súťaží, cez ktoré DPB predával pohľadávky od leta 2016 dodnes. V balíku, ktorý kúpila Platiť sa oplatí, bola aj pohľadávka voči mne, vznikla 26. januára 2016.

Vek pohľadávok je jeden z dôležitých údajov na ich precenenie: čím dlhšie obdobie od ich splatnosti, tým môže byť ich trhová cena nižšia, lebo sa znižuje pravdepodobnosť, že dlžník niečo zaplatí. Vo všeobecnosti platí, že veľké firmy  musia v účtovnej závierke uvádzať reálnu hodnotu pohľadávok. Vytvárajú preto napríklad opravné položky alebo ich môžu odpísať, do určitej výšky sú potom môžu byť tieto položky daňovo uznateľný výdavok. Máloktorá firma zverejňuje výšku odpisov konkrétnych pohľadávok, dlžníkom by to totiž uľahčilo vyjednávanie o splatení.

Tento údaj som našiel napríklad vo výkazoch zdravotnej poisťovne Dôvera, uvádzam opravné položky pohľadávok v najrizikovejšej kategórii „ostatní samoplatcovia“ za minulý rok:

  • Na 100-eurovú pohľadávku, ktorá vznikla v roku 2017, vytvorila opravnú položku za 37 eur (zostatková hodnota 63 eur).
  • Na 100-eurovú pohľadávku, ktorá vznikla v roku 2016, vytvorila opravnú položku za 55 eur (zostatková hodnota 45 eur).
  • Na 100-eurovú pohľadávku, ktorá vznikla v roku 2015, vytvorila opravnú položku za 71 eur (zostatková hodnota 29 eur).
  • Na 100-eurovú pohľadávku, ktorá je v exekúcii najviac 730 dní, vytvorila opravnú položku 83 eur (zostatková hodnota 17 eur).

DPB predal pohľadávky v hodnote 70,70 eura z rokov 2016 a 2015 za jedno euro. Len na základe počutia to hlavný kontrolór mesta označil za katastrofu.

Nezákonné tajnosti o súťaží

DPB tvrdí, že do súťaže o 127-tisíc pohľadávok sa zapojili dvaja záujemcovia. Identitu druhého záujemcu DPB neprezradil. Rovnako odmieta sprístupniť zoznam pohľadávok bez osobných údajov či zápisnice z predstavenstva, ktoré by verejnosti ozrejmili, prečo sa zrazu rozhodla pohľadávky predávať.

V pondelok 23. apríla 2018 som o podrobnosti súťaže požiadal podľa zákona o slobode informácií, reakcia prišla obratom za dva dni: „Informácie týkajúce sa obchodnej verejnej súťaže nie je DPB povinný sprístupniť, nakoľko pohľadávky - nezaplatené cestovné a pokuta/úhrada za cestovanie bez platného cestovného lístka, nie sú verejnými prostriedkami“.

Firma sa mýli. Verejnými prostriedkami sú podľa zákona „finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy“. V poslednom zozname subjektov verejnej správy z marca tohto roka je na 2993. riadku uvedené „Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť“. Čakám na Magistrát hl. mesta, či tento postup DPB prikryje alebo nie.

Zabránili exekučnej amnestii

DPB priznáva, že s predajom pohľadávok začala prvýkrát máji 2017, predtým to nerobila. Spoločnosť už nehovorí, čo bol dôvod, že sa pre tento typ obchodu rozhodla. Ponúkajú sa dve vysvetlenia.

Kliknite - graf sa zväčší.Kliknite - graf sa zväčší.

Ako prvé vysvetlenie sa ponúkajú nové pravidlá exekúcií, ktoré presadila bývalá ministerka Lucia Žitňanská z Mosta-Hídu a platia od 1. apríla 2017. Výrazne ovplyvnili aj vymáhanie drobných dlhov ako sú pokuty za jazdu bez cestovného lístka. Napríklad odmena exekútora síce ostala 20-percentná, ale zrušila sa jej minimálna výška (33 eur) a zaviedlo sa pravidlo, že odmena nesmie byť vyššia než vymáhaný dlh. Náklady na cestovanie exekútora alebo vedenie spisu dostali paušálny limit 60 eur, dlžník zaplatí len polovicu, keď dlh splatí do 15 dní od doručenia upovedomia o začatí exekúcie.

Kľúčovou zmenou bolo aj zavedenie náhodného výberu exekútora. DPB dlho obľuboval jedného konkrétneho bratislavského exekútora, ktorý vymáhal peniaze od dlžníkov naprieč republikou, čo len zvyšovalo náklady exekúcie. Pri nových exekúciách po 1. apríli 2017 s ním už DPB spolupracovať nemohol. Pokuty odvtedy môže vymáhať len náhodne vybraný exekútor z kraja, v ktorom má dlžník bydlisko.

Nie je mi úplne jasné, prečo by tieto nové pravidlá DPB prekážali. Chápem iba to, že DPB nechcel ďalej investovať peniaze do správy a vymáhania pohľadávok, čo by zahŕňalo komunikáciu s desiatkami rôznych exekútorov rôzne po Slovensku.

Ako druhé vysvetlenie sa ponúka exekučná amnestia, ktorú vláda pripravuje. Ministerstvo spravodlivosti v roku 2016 spočítalo, že na DPB pripadá 4,11 percenta všetkých otvorených exekúcií, čo je piaty najvyšší podiel hneď po Sociálnej poisťovni a zdravotných poisťovniach. V tom čase išlo o vyše 140-tisíc exekúcií (jeden dlžník môže mať viac exekúcií).

L. Žitňanská vždy hovorila, že pri exekučnej amnestii „môžeme uvažovať len o pohľadávkach štátu, nie súkromných subjektoch“. DPB je mestský podnik, patrí do verejnej správy a všeobecne sa očakávalo, že v rámci amnestie sa budú riešiť aj nevymožiteľné dlhy z pokút. Predaj pohľadávok do súkromných rúk znamená, že exekučná amnestia sa ich nedotkne.

Nie je mi jasné, prečo by DPB prekážala exekučná amnestia, keďže podnik v účtovných výkazoch sám priznáva, že pohľadávky, ktoré predal, už odpísal. Iba že by mal niekto osobný záujem na predaji pohľadávok do súkromných rúk.

Sledovať ma môžete na facebooku.

Po prvom blogu sa mi ozvalo niekoľko ľudí s ponukou finančnej podpory. Ak ma chcete finančne podporiť, prosím, predplaťte si SME.sk cez akýkoľvek môj článok.

[1] O vrátenie súdneho poplatku je možné požiadať iba v prípade, že žaloba bola vzatá späť pred prvým pojednávaním v prípade. Platí to aj vtedy, keď už bol vydaný platobný rozkaz, kľúčové je, či sa už uskutočnilo alebo neuskutočnilo pojednávanie.

Zdroj hl. fotografie: TASR

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Fico dostal certifikát extrémistu

Do volieb si Fico vymyslí nejaký slogan o tom, proti komu stavia hrádzu s fašistami.

Bývalý šéf Tiposu pôjde do väzby, rozhodol Najvyšší súd

Do väzby okrem Barcziho pôjde aj exšéf IT Prelec.


Už ste čítali?